V internetových diskusiách sa častokrát stretávam s nepochopením transakčnej dane. V tomto článku sa pokúsim veľmi jednoducho a názorne vysvetliť, ako transakčná daň funguje a prečo je v skutočnosti taká nebezpečná.
Priaznivci súčasnej vládnej garnitúry často obhajujú transakčnú daň so slovami, že: „však je to len 0,4%“, alebo inak vyjadrené, len 40 centov zo zaplatených 100 €. Aby sme nebezpečenstvo transakčnej dane pochopili, potrebujeme pochopiť najskôr princíp hrubej marže.
Čo je hrubá marža a ako ju vypočítať?
Poučka hovorí, že: Hrubá marža (alebo hrubý zisk) je rozdiel medzi tržbami (čiže tým, za koľko si niečo predal) a nákladmi na predaný tovar alebo službu (teda to, za koľko si tovar alebo službu od svojich dodávateľov kúpil).
Predstavte si, že ste majiteľom e-shopu, ktorý predáva mobilné telefóny. Rozhodnete sa zaradiť do ponuky iPhone 15 Pro Max 256GB, ktorý od Applu budete nakupovať za rovných 1.000 eur*. Z nákupu zaplatíte transakčnú daň vo výške 4 eurá.
Následne zaradíte mobil do ponuky, pričom nastavíte predajnú cenu tak, aby ste boli konkurencieschopní v porovnaní s konkurenciou (domácou aj zahraničnou). Predajná cena tak bude 1.067 eur.
Hrubý zisk (€)
1.067 € – 1.000 € = 67 €
Hrubá marža (%)
(67/1.067) × 100 = 6,28 %
Ako môžete vidieť, z investovaných 1.000 eur zarobíte 67 eur, z čoho ešte musíte odpočítať 4 eurá, čo je váš dodatočný náklad na transakčnú daň. Vy ako podnikateľ môžete urobiť dve veci:
- zmierite sa s tým, že váš zisk bude len 63 eur
- alebo navýšite cenu iPhonu na 1.071 eur s rizikom toho, že zákazník nakúpi radšej inde (pravdepodobne v zahraničí)
Aká drahá je transakčná daň naozaj?
Zoberme si vyššie uvedený príklad. Takže zaplatíte 4 eurá na transakčnej dani a zarobíte 67 eur na predaji iPhonu. Pre vás ako majiteľa e-shopu bude v tomto prípade transakčná daň predstavovať dodatočné daňové zaťaženie vo výške 5,97 %. Ako som na to prišiel? Jednoducho:
Daňové zaťaženie (%)
(4 / 67) × 100 = 5,97 %
Transakčná daň je teda veľkým problémom pre nízkomaržové biznisy, ako napríklad:
- predajne a e-shopy s elektronikou
- FMCG (supermarkety, potraviny)
- čerpacie stanice (pri predaji PHM)
- cestovné kancelárie
- gastro prevádzky (majú síce vyššiu maržu, ale aj vysoké fixné náklady)
Nižšie uvádzam graf, kde si môžete pozrieť reálne daňové zaťaženie v závislosti od výšky hrubej marže.
Ak sa nabudúce budete pozastavovať nad tým, prečo vo vašej obľúbenej kaviarni, či obchode zrazu nie je možnosť platby kartou, ako ste boli roky zvyknutí, tento graf vám dá jasnú odpoveď. Doba kešu a rýchlejšej inflácie je späť. Držte si klobúky.